Vždy, keď predstavitelia tejto kamikadze koalície začali nadávať Ficovi do mafiánov a zlodejov, ostatným do fašistov a podobne, som si uvedomil, že by bolo lepšie mať vo vláde mafiánov a zlodejov, ako týchto samovražedných bláznov. Vybavili sa mi popritom scény z filmov o talianskych mafiánoch v Amerike, kde nonšalantne pomáhajú v núdzi svojim chudobným rodákom. Boli to jednoducho mafiáni gentlemani a filantropi. Spomenul som si tiež vtedy na príbuzného jednej mojej peknej spolužiačky, o ktorom sa hovorilo všeličo, no nakoniec sa z neho stal úspešný podnikateľ. Som presvedčený, vzhľadom na jeho inteligenciu, schopnosti a pôvod, že by bol rozhodne lepší minister hospodárstva ako ten súčasný a nenechal by nás cez túto zimu pomrznúť.
Pookrial som preto na duši, keď som si niekde v diskusii pod článkom v Hlavných správach (H.S.) našiel jeden môjmu srdcu blízky príspevok. Bolo to v ten deň, keď sa protikorupčný reformátor Matovič zahral na Martina Luthera. No nepribil pre istotu svojich desať téz (podmienok) priamo na bránu prezidentského paláca, ale poslal ich elektronicky z dovolenky ministrovi Sulíkovi, ktorý sa tešil do tejto chvíle, že sa zbavil zodpovednosti za plyn a ropu pre Slovensko.
