„(17. 01. 2024) – Dobrý deň. Na ulici Blagoevova – najmä zo strany garáží je neúnosna situácia pri parkovaní, spôsobená veľkým kŕdľom havranov, ktorí svojim trusom poškodzujú zaparkované vozidlá a ohrozujú ľudí.“, sťažoval sa na stránke starostu Petržalky môj sused. Nepreháňal to aj s tým ohrozovaním ľudí. Na moju dcéru zaútočila vrana, len, len sa jej ubránila. Príčinou bola určite fenka Lara, ktorú venčila. Najprv sa vrhla na psíka a keď ju panička chcela odohnať, vrhla sa jej priamo na tvár. S fenkou Jack Russella išla po frekventovanom chodníku, nie niekde pod stromom, kde mohla mať vrana hniezdo. Keď mi to popisovala, bola to hotová scéna do hororu Ftáci II. Ftáci nie Fauci, aby si to náhodou niekto nepoplietol, ten sme zažili a určite bude sfilmovaný. Už mám aj tip na hlavného predstaviteľa – protagonistu filmu Smrtiaca epidémia. V ňom generáli navrhli zlikvidovanie mesta s infekciou zhodením atómovej bomby. U nás sme „atómofku“ tiež zažili počas Matovičovho boja s covidom. Našťastie sme ako pamätníci niektorí prežili.
O mimoriadnej inteligencii vrán svedčí napríklad fakt, že na rozbíjanie orechov používajú kolesá áut. Keď žiadne v blízkosti nie je, neváhajú chodcovi hodiť pod nohy orech. Mne vrana, ktorá striehla na strome s orechom v zobáku, orech pod nohy nechcela hodiť. Čudoval som sa. Keď som počul, ako za mnou typicky orechovo ťuklo o chodník a otočil som sa, uvidel som za sebou dámu, ktorá bola asi 2x ťažšia ako ja. Mudra vrana presne odhadla moju mušiu váhu a to, že by som jej orech zjedol.
No, to sme ale odbočili.
Referát životného prostredia Petržalky nezaváhal a odpovedal:
„Dobrý deň, posielame stanovisko referátu životného prostredia: V zmysle Zoznamu chránených živočíchov, ktorý tvorí prílohu č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 170/2021, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sú vrana čierna a havran čierny chránené živočíchy. Podľa zákona o ochrane prírody § 35 ods. 2 je zakázané: – zbierať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť vajcia chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode alebo držať ich vrátane prázdnych vajec, – odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli, – poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Pri bytovom dome sa kolónie havranov môžu zhromažďovať najmä vtedy, keď hľadajú miesto s potravou, napr. voľne prístupné odpadky alebo prikrmovanie zo strany obyvateľov. Na základe terénnej obhliadky dňa 23.1.2024 nebolo zistené premnoženie havranov. V čase obhliadky na danom mieste a v jeho okolí sa žiadne havrany nenachádzali. Autá z fotografií v podnete, ktoré boli extrémne znečistené od trusu vtákov sa nachádzali v ča,se obhliadky na tom istom mieste ako na fotografiách v podnete. Z toho možno tvrdiť, že autá sú dlhodobo odstavené (bez jazdy, umývania) na tom istom mieste a sú dlhodobo znečisťované trusom vtákov, čo nie je dôkazom premnoženia havranov. V čase obhliadky sa na niektorých autách nachádzal trus od vtákov (1 – 2 trusy; viď fotografia vyhotovená počas obhliadky 23.1.2024), pričom takáto situácia sa môže stať pod akýmkoľvek stromom od akéhokoľvek druhu vtákov. V podnete sa spomína ohrozovanie ľudí, avšak nie sú momentálne žiadne hlásenia o prenose chorôb z havranov na človeka, z tohto dôvodu teda nie je dôvod vydávať opatrenia na ich plašenie alebo iné vážnejšie opatrenia1Toto mi niečo pripomenulo, viac v Progresívne riešenia I. Ďakujeme za porozumenie.“
Samozrejme suseda som musel podporiť2Odpoveď referátu ž.p. som preventívne nečítal, aby moja reakcia a tento fejtón nemali 10 strán, stručne mi problematiku priblížil sused predvčerom pri pive:
„Pridávam sa k podnetu. Viem, že vrany, havrany a straky sú chránené, ale aj keby neboli, treba k nim pristupovať ako k všetkému živému. Ich inteligencia a schopnosť prispôsobiť sa spôsobili ich premnoženie a následný úbytok ostatných spevavcov. Keď som sa nasťahoval do Petržalky, boli tu sýkorky, vrabce, drozdy. Teraz ich havranovité vtáky vytlačili. Nepoznám štúdiu, ktorá by sa týmto problémom zaoberala. Pre ochranárov bude zrejme neprijateľná redukcia ich počtu, ale by sa mali zaujímať o ochranu ostatných spevavcov, ktoré havranovité vtáky likvidujú. Preto v záujme ochrany napr. sýkoriek, drozdov a vrabcov by mohli nájsť riešenie. Súčasne by prispeli k vyriešeniu problému majiteľov áut.
Trochu ironicky doplním svoju reakciu na podnet: V Číne svojho času riešili problém s vrabcami, ktorí spôsobovali počas Kultúrnej revolúcie škody na obilí, ich plašením. Milióny Číňanov vyšli do polí s gongmi a s inými nástrojmi vydávajúcimi poriadny hluk. Čo tak zapojiť našich petržalských dôchodcov a psičkárov? Na každý strom, kde sídlia vrany treba upevniť zvonček, pri prechádzke alebo venčení by stačilo potiahnuť za označený a led lampou osvetlený motúz vedúci k zvončeku (vrany využívajú stromy nad autami na odpočinok v noci, nie cez úradné hodiny). V čase progresívnych riešení, by sa dalo vymyslieť vhodné smart plašenie vrán. Len, aby to nedopadlo ako v mnohých iných progresívnych bratislavských riešeniach tak, že spolu s vranami budú odlietať zo svojich okolitých bytov aj obyvatelia Petržalky. Preto to treba riadne premyslieť.“
Nie som iba teoretik, preto som bol môj smart plašič vrán ostestovať v praxi, síce nie zvonením, ale poklepaním na strom. To ste mali vidieť tú reakciu. Radšej som sa bežal domov, nechcel som dopadnúť ako dcéra, Alfréda Hitchcocka mám v živej pamäti.
Toto mi niečo pripomenulo, viac v Progresívne riešenia I
2
Odpoveď referátu ž.p. som preventívne nečítal, aby moja reakcia a tento fejtón nemali 10 strán, stručne mi problematiku priblížil sused predvčerom pri pive
