Proxy oceňovanie - fejtón

Keď Gore dostal Nobelovu cenu za mier, som v diskusii pod článkom v Pravde, ktorý udalosť ospevoval, poznamenal: „Pripomínam, že Gore sa spolupodielal na bombardovaní Juhoslávie ako viceprezident vo vláde Clintona. Horeli rafinérie, sklady chemikálii, chemické továrne, používali sa strely s ochudobneným uránom, zabíjali sa nevinní ľudia atď. To tomuto slávnemu ekológovi nevadilo a tiež väčšine našich tzv. ochrancov prírody a strane zelených. Jeho dom, má jeden z najväčších účtov za energie, pred časom táto správa prebehla v médiach, či to nebola zlomyseľnosť, neviem overiť. To, že aj jeho zásluhou sa zdevastovalo Srbsko a ovzdušie Európy je fakt. Skutočnosť, že dostal nobelovku za mier je urážkou všetkých, čo ju dostali zaslúžene. Ale vlastne Nobel sa preslávil dynamitom, tak prečo nie!¹

Preto asi v našich končinách nie je nič nemorálne, keď rozbíjači štátu dostanú najvyššie štátne vyznamenania, lekári a vedci, ktorí propagujú očkovanie pomocou tzv. „tej najmodernejšej nanotechnológie“, ktorá nebola riadne otestovaná a toho, kto používa alternatívnu liečbu označia za šarlatána, dostanú ocenenia vo forme Kryštálového krídla, ktoré sa v ich rukách zmenilo na krídlo supa. Že si to vôbec nevšimli, je dôsledok fachidiocie.

Nepreveroval som, ako to bolo s udeľovaním ocenení v minulosti. Čítal som niekde, že Čapek, nedostal Nobelovu cenu za literatúru iba preto, lebo bol Žid. Dostala ju Bucková, ale to, čo som od nej čítal nebolo zlé, no Čapek je iná liga (Odvtedy sa v udeľovaní karta obrátila, preferencie sú iné). Zapamätal som si z jedného jej románu (Iní bohovia) myšlienku, že hrdinovia nemajú fantáziu. Vtedy som to interpretoval tak, že si nevedia predstaviť, čo ich čaká. Z rovnakého dôvodu asi v dnešnej dobe máme stále menej a menej inteligentných hrdinov dnešných dní, alebo aspoň oficiálne média nám nikoho iného neukážu.

Zmyslu udeľovania ocenení u nás som sa venoval už dávnejšie. Pripomeniem len zásadný trend, ktorý začína prevládať. Laureátom sa udeľujú rôzne vyznamenania najmä preto, aby sa v očiach občanov, voličov zdali váženejší, múdrejší, no najmä na pre nich pripravovanú funkciu, najvhodnejší.

Uvidíme, ako to bude s epidemiologičkou Bražinovou, ktorú v týchto dňoch tiež ocenili, bude to možno nová kandidátka na prezidentku, alebo premiérku. Nezávidím jej, konkurencia medzi svedkami kovidovými je veľká, pokiaľ nedostala väčšina trafiku niekde v zahraničí. V Británii pripravujú na post premiérky bývalú asistentku kúzelníka, asi vedia, čo v tejto dobe ekonomika potrebuje. Tak prečo nie epidemiologička.

Bražinová propagovala očkovanie detí proti kovidu a toho, čo jej oponoval označila za neschopného viesť vedeckú diskusiu (Naša Petržalka (č 12/2021) str. 12). Jej predstava o vedeckej diskusii ma natoľko zaujala, že som sa tomu určitý čas venoval. Chcel som vedieť napr. na ako poprednom vedeckom pracovisku vedú takúto diskusiu. Jej názory som si vtedy pospájal s aktuálnou intelektuálnou klímou, ktorú ovládala jediná pravda a nazval som ju gnozeologickou eugenikou. Vytvorenie tohto neologizmu ma tak uspokojilo, že som v téme nepokračoval, ale bol som v strehu.²

Článok v Infovojne s názvom: „Americká ambasáda za prítomnosti najoddanejších mopslíkov USA ocenila epidemiologičku Bražinovú a udelila cenu aj ombudsmanke Patakyovej“, potom nemohol zostať bez povšimnutia.

Podstatné na celej záležitosti ale je, že v tomto prípade, a bude to aj v iných, sa jedná o proxy oceňovanie (nakoniec všetko okolo nás aj my budeme len proxy). Američania majú výborné skúsenosti vo vedení proxy vojen a teraz to využívajú s rovnakého dôvodu aj v tejto oblasti. Cenu, ktorú mohol priamo udeliť Pfizer kvôli dosť nešťastne zvolenému krytiu, udelila ambasáda. Je jasné, že teraz sme to odhalili a súčasne vieme, že už nie je možné sa orientovať podľa toho, kto ocenenie udeľuje, a tak získať informáciu o jeho zámere.

Pripravme sa na to, že v najbližšej dobe aj naša jediná národná kultúrna inštitúcia (nechcem ju menovať, aby ma matičiari nezbili) udelí za zásluhy o blaho národa medailu pani Úprimnej, aby sme neboli smutní, že Nagy nedostal Nobelovu cenu mieru, pretože bola v tomto prípade veľmi silná konkurencia. Také menšie medaile sa ujdú všetkým v podobe tabletiek od firmy Pfizer. Tí poslušnejší dostanú na jeseň do ramena ďalšiu injekciu.

Vysvetlivky

1) Poznámku som našiel dnes pri vynútenom upratovaní môjho archívu

2) Citácia z nedokončeného fejtónu:

Našťastie až po Vianočných sviatkoch som otvoril noviny Mestskej časti Petržalka Naša Petržalkam (č 12/2021), zrak mi padol najskôr na názov článok „Koronavírus je stále o krok pred nami“, potom na otázku redaktorky „Čo poviete odporcovi opatrení a očkovania vy, keď ho stretnete: „Napríklad mi človek povie, že sa nedá zaočkovať, pretože vakcíny sú experimentálne, vyvinuté narýchlo a môžu škodiť. Ja na to poviem všetky dostupné fakty a dôkazy pochádzajúce z vedeckého výskumu, no ten človek zareaguje tak, že on si to nemyslí. To však nie je diskusia, na akú sme zvyknutí vo vedeckom prostredí, keď obojstranne argumentujem dôkazmi. Po tejto originálnej predstave o vedeckej diskusii, ma začalo zaujímať to vedecké prostredie, kde sa takéto diskusie odohrávajú a s kým sa tento rozhovor uskutočnil. Epidemiologička Alexandra Bražinová, pracuje na Ústave epidemiólógie Lekárskej fakulty UK.

Nasledovala ďalšia otázka redaktorky:

„Aktuálne sa hovorí o možnosti očkovania pre deti nad 5 rokov. Je to výrazne žiaduce? Určite áno, a to z viacerých dôvodov. Pre deti samotné je to aj najspoľahlivejšia ochrana. Vieme, že deti po ochorení majú často veľmi mierny priebeh a takmer žiadne príznaky. Lenže mnohé šúdie ukazujú, že deti majú po miernom priebehy choroby dlhodobé následky s rôznymi prejavmi, čo nie je nič príjemné.“

Aktuálny komentár k vyššie uvedenému:

Bražinová je vedkyňa jasnovidec, vedela ako to v EMA dopadne so schvaľovaním vakcíny pre deti. Práve za to ju ocenili farmafirmy pomocou nastrčenej agentúry. Ale možno jej krivdím. V prípade dospelých tie desaťtisíce strán stihli v EMA preštudovať za dva týždne, možno aj v tomto prípade to stihli ešte pred inkriminovaným rozhovorom. Myslím, že to bola slovinská, alebo chorvátska riaditeľka niečoho podobného ako náš ŠUKL, ktorá rozhlase ešte v čase, keď sa len začalo uvažovať o očkovaní tvrdila, že preštudovanie schvaľovacích podkladov by malo trvať mesiace a nevidí ako reálne, že by sa s očkovaním mohlo začať skôr ako o rok. Predpokladám, že ju pre pesimizmus a nedostatočnú dôveru v nadprirodzené schopnosti euroúradníkov vymenili.

https://www.ema.europa.eu/en/news/ema-starts-evaluating-use-covid-19-vaccine-comirnaty-children-aged-5-11

Z progresívneho šlabikára: Ema má mamu, my máme EMU, Pfizera si dáme, my sa máme!

Spomínaná próza Buckovej: