Jednou zo zásadných geopolitických chýb bolo, že sme Rusko natlačili do náručia Číny. Ich pevné objatie je dôkazom politickej neschopnosti a neprezieravosti tzv. európskych lídrov. Dôsledky nechápu len v Bruseli, americkí biznismeni si naopak mädlia ruky. Ešte pred mesiacom sme mali síce zbedačeného ale vojensky silného spojenca proti Rusku. Dnes to s istotou vyzerá už len na akéhosi virtuálneho spojenca, ktorý bude pre nás tak nanajvýš krátkodobým bohatým zdrojom disidentov, lacných pracovných síl a témou pre nesvojprávnych mediálnych exibicionistov. Samozrejme nás ešte menej ako doteraz bude zaujímať to, kto bude v Ukrajine učiť, liečiť, stavať a opravovať vojnou poničené domy. Rekonštruovať Ukrajinu bude najmä Čína, i keď nie možno priamo, ale cez nastrčené ruské firmy. Všetkým tým západným kšeftárom, ktorí sa tešili, že zarobia na obnove Ukrajiny, krátko po tom, čo zarobia na vojne, sklapnú zuby naprázdno. Mimovládky budú mať tiež po chlebe. Na najúrodnejšej zemi v Európe sa nebude vo veľkom pestovať ryža, ale s veľkou pravdepodobnosťou ani repka ako doteraz, pre nemecké ekologické programy, o to sa Číňania postarajú. Nám ostane iba možnosť štekať spoza plota. Len aby sme aj o toto ešte nemuseli prosiť Maďarov a Poliakov. Čo by nebol ten najhorší scenár. Je celkom možné, že nový slovenský pas už nikto z nás nedostane. Náš južný sused sa totiž môže, po tom čo sa prestane venovať, kovidu, migrantom a vojne, sústrediť na Slovensko a tí severní budú len pokračovať v tom, čo už niekedy začali.
Toto sme v rámci ochrany a presadzovania európskych dohôd s našimi „politickými elitami“ mali, podľa neoliberálneho scenára, dosiahnuť. Zatiaľ všetko naznačuje, že k takýmto výsledkom máme veľmi dobre nakročené.
Dodatky
25.5.2023
https://www.hlavnespravy.sk/24-maj-zrejme-raz-bude-svietit-v-ucebniciach-historie/3151066