Neotestovaní
Odbila jedna hodina,
nočná túra sa začína.
Pod rúškom tmy sa prechádzame
nevieme, kde sa nachádzame.
Veď sľúbil nám to M.
Do piatej nehrozí nám nič.
Prechádzky pod rúškom tmy pri Dunaji
Starý bača
Ja som bača veľmi starý,
nezomriem na kovid tejto jari,
budú mi ešte kukučky kukať po našom chotári.
Aby som sa dožil ešte rôčik jeden,
musím hlasne zvolať M. serem.
Nielen M., celú politiku,
všetkých posadiť na kreslo,
a spustiť elektriku.
Keď vyletia poistky,
v Dunaji je veľa vody,
zvyšných treba utopiť,
nech prestanú robiť škody.
Všetko potom dobre pôjde,
a to nie som prorok,
keď národu masochistov,
závisť, pomsta, lebo Fico,
nezatemní znova mozog!
/Ako všetky zverejnené texty aj tento nenabáda k násiliu a trestnej činnosti. Jedná sa o hyperbolu/
Karol Plicka, Starý muž „kečkár“, sediaci na pluhu. Autor: REPROFOTO: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM – MÚZEÁ V MARTINE
Bolo nás jedenásť
už je nás len desať,
zlé jazyky vravia / v DN píšu/, že nás budú pichať.
Bolo nás jedenásť,
už sme všetci v hrobe,
škoda, že nám nedali,
predtým po kotrbe.
Mohli sme si krásne žiť,
červené vínko s milou piť,
teraz nám už len zostáva
v čiernej zemi spolu hniť.
Na náhrobnom kameni,
zlatým písmom stojí,
takto každý dopadne,
kto toho ch… volí!
