Mladého Šimečku vyškolili kde inde ako v zahraničí. Výsledkom bola dizertačná práca Exporting post-communist experience : intra-regional diffusion and learning in eastern Europe, 2003-2011, jej cieľom boli teoretické základy difúzie (rozumej inseminácie, naštepenia) progresivistických nápadov, sociálnych manipulatívnych technológii, imigrantov a podobne do „tejto krajiny“.
Samozrejme presne podľa pokynov jeho chlebodarcov v duchu hesla: Menej okázalých fráz, viac drobnej každodennej progresívnej práce, v koordinácii s nadáciou pomenovanou po svojom dedkovi, zrealizoval projekt Fjúžn – fúzia (Ak u niekoho fúzia evokuje jadrovú fúziu, nie je to až tak od veci. Tiež sa má spojiť genetický materiál jadra dovozového napríklad jablka s jadrom jablka domáceho a vytvoriť neplodný skazený hybrid.
Cieľom projektu na povrchu je, podľa toho, čo zverejnilo Ministerstvo kultúry SR: „Chce scitlivovať verejnosť v téme migrácie, búrať predsudky a posilňovať hlas cudzincov„. Napríklad „scitlivovať a búrať prostriedky“ treba chápať ako vypestovať otupenosť verejnosti, posilňovať hlas cudzincov, čo znamená v praxi zabezpečiť nových zaslepených voličov pre PS.
Samozrejme mladý Šimečka okrem šekelov so spomenutou nadáciou a projektom nemá nič, on je iba ideový sprostredkovateľ.
Perverzné na tom je, že takéto projekty sa platia z našich daní a štátny aparát pod vedením všetkých poprevratových vlád zabezpečuje toky peňazí Šimečkovcom a im podobným cez rôzne „odborné“ komisie. Vyzerá to na totálnu neschopnosť, ale aj tu platí, že ruka ruku myje a vrana vrane oko nevyzobe.
Nie je známy štát, ktorý by si sponzoroval vlastnú likvidáciu, „táto krajina“ je v tomto nedobrovoľný priekopník.
Smutnú realitu vystihuje multifunkčná ľudová pieseň Komuže je lepšie. Stačí v nej vymeniť valacha za Šimečku a dievča napríklad za Sorosa.
Projekty ako Fjúžn majú za úlohu vymeniť alebo preškoliť pôvodné obyvateľstvo. Hrozí však, že pre záchranu štátu (rozumej našich postov a korýt) sa použije to najjednoduchšie riešenie, že sa vymení ministerka kultúry.
Je však celkom možné, že pred očami sa len odohráva zápas dvoch koncepcií likvidácie štátu. Jedna to robí cez rôzne projekty podobné Fjúžn a druhá necháva štát pomaly vyhniť, amortizovať. Cesta do jadra EÚ sa zrealizovala. Až teraz začína byť mnohým jasné, že to bol pochod spievajúcich väzňov do plynovej komory.
Treba vymeniť valacha za Šimečku a dievča napríklad za Sorosa:
Literatúra
