Po niekoľkých týždňoch od pôvodnej inšpirácie som sa až dnes odhodlal napísať predvolebný fejtón na aktuálnu tému: Okuliarnik indický (Naja naja). Pretože plazom som sa venoval od detstva, ich biológiu ovládam, bolo len treba domyslieť, ako sa tento nebezpečný had dostal na Slovensko. Nechcel som použiť notoricky známe metódy rozšírenia mandelinky zemiakovej v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy Amíci podľa pamätníkov zhadzovali vyhladované mandelinky z lietadiel na naše zemiakové polia a to, že ušiel senilnému zaklínačovi hadov z americkej ambasády na Hviezdoslavovom námestí, sa mi tiež nezdalo príliš originálne. Mohol som vyrukovať prípadne s teóriou, že sa vyvinul z niektorého domáceho druhu (napr. užovky stromovej, hojne rozšírenej v Bratislave) v dôsledku zmien životného prostredia. Napríklad v dôsledku zvukového smogu, ktorý produkuje RTVS – hady sú totiž veľmi citlivé na vibrácie, teda aj tie, ktoré spôsobujú progresivizmom modulované hlasové prejavy. Pripísať to politickým mimovládkam, ktoré majú v portfóliu aj hadie farmy je už tiež politické klišé.
Obraz okuliarnika indického som mal stále pred očami, stačilo vygúgliť vhodné fotografie a inšpirácia príde sama, pomyslel som si. Po vložení hesla do vyhľadávača, sa objavila spústa vhodných fotografii okuliarnika indického. Na moje, ako sa ukázalo v zápätí, nemilé prekvapenie vedľa jedného indického bol aj ten náš invazívny druh, ktorému som vymyslel domáci názov okuliarnik bratislavský alebo okuliarnik šimečkov:
https://www.hlavnydennik.sk/2024/03/14/hlas-ludu-okuliarnik-indicky-a-ten-nas-slovensky-okuliarnik
Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra, platí aj pri písaní fejtónov, keď chceš si zachovať originálnosť a nechceš byť plagiátor.
Moje chvíľkové rozčarovanie po zistení, že ma niekto predbehol netrvalo dlho, pretože som si spomenul, že sýkorky, mačky, vrany a iné živočíchi dokonca aj rastliny dokážu navzájom komunikovať na diaľku a odovzdávať si poznatky. V roku 2022 dostali Nobelovu cenu za fyziku Alain Aspect, John Clauser a Anton Zeilinger, za experimentálny dôkaz kvantového previazania – nezávisle od seba skúmali, prečo sa dve častice správajú, akoby boli jednou jednotkou, aj keď sú od seba vzdialené, tak prečo by sa ľudia nemohli na diaľku navzájom inšpirovať. K. G. Jung to určite niekde píše a toho v mnohom inšpirovala indická filozofia. Teda nič nové pod slnkom.
Faktom je ale, že u určitej časti populácie je táto prirodzená schopnosť zablokovaná (a keby len to!), akokoľvek sa snažíte ju prebudiť:
Sú to slepúchy lámavé (keď použijeme v sociálnej psychológii herpetologickú terminológiu), ktoré nasledujú svojho hadieho kráľa okuliarnika šimečkovho vycvičeného senilným zaklínačom hadov z ambasády. Na rozdiel od skutočného, úplne neškodného a bezbranného slepúcha lámavého získali spomínanou evolúciu jed.
Buďte preto opatrní, budú sa plaziť vo veľkom množstve v sobotu do volebných miestností, nedráždite ich, radšej sa im vyhnite, zatiaľ proti ich jedu nemáme účinnú protilátku i keď súčasná vládna koalícia na nej so striedavými úspechmi pracuje.
Fejtón venujem všetkým Jozefom k meninám.
Literatúra
https://www.hlavnydennik.sk/2024/03/14/hlas-ludu-okuliarnik-indicky-a-ten-nas-slovensky-okuliarnik
