Svojho času sa Chmelár tendenčne, možno až konjukturalisticky, obul do kandidátov SNS na ministra životného prostredia Huliaka a ministerky kultúry Šimkovičovej, čím si pohneval veľkú časť svojich sympatizantov. Okrem iného týmto na seba nechtiac prezradil: počíta s podporou mimovládok, umelcov, hercov a ich stúpencov pri svojej kandidatúre na prezidenta, nerozumie až tak dobre problematike životného prostredia a potrebuje sa zalíškať pracovníkom v oblasti kultúry. Podľa Chmelára umelci vyžadujú zvlášť citlivý prístup, na ktorý nemá Šimkovičová predpoklady, a ako etalón komunikácie s umelcami uvádza bývalého ministra kultúry Madariča, ktorý ich zrejme tak rozmaznal, že pomohli zvrhnúť vládu Smeru, ktorý ho na tento post dosadil.
Netrvalo dlho, zrejme mal potrebu rehabilitovať sa, Chmelár napísal status z oblasti, ktorej evidentne dobre rozumie, len s chybičkou krásy. V statuse obhajoval, síce nenápadne a korektne, Blanára, budúceho ministra zahraničných vecí, u ktorého je zamestnaný. Čo Huliakovi uprel, to Blanárovi doprial.
Keď už sa štylizuje (pozri priložené video, v úvode si prisvojuje zásluhy, že prvý upozornil na nebezpečie mimovládok, čo nie je pravda) do pózy zaslúžilého nezávislého intelektuála, ktorý rozdáva rozumy, aby keď si už v jeho postavení nemôže dať šiltovku s logom alebo portrétom toho koho je momentálne hovorcom, nech si nad krb povesí aspoň jeho portrét. Mnohí mu budú za to vďační a vyhne sa zbytočnej kritike, ako to bolo v prípade nevhodného útoku na Huliaka a Šimkovičovú.
Táto uštipačná poznámka sa týka aj ostatných „nezávislých“ internetových kazateľov. Pokiaľ nechcú, aby sme ich pokladali za žoldnierov, mali by si zachovať kontinuitu postojov a názorov.
Literatúra
Dodatok 27.10.2023
