Tertium non datur
Každá slušná učebnica matematiky začína kapitolou o výrokoch a ich spojovaní.
Nemusíme ani študovať matematiku, ale časom nás každý režim donúti, aby sa prejavil sedliacky rozum v jeho najčistejšej forme – začneme úplne intuitívne použivať minimálne tieto dva princípy: Nie je možné, aby výroky p a non (nie) p boli súčasne pravdivé – princíp sporu a princíp vylúčenia tretej možnosti (tertium non datur): Buď je pravdivý výrok p alebo výrok non p. Tretia možnosť nie je.
Zdôrazňujem, že princípy sa používajú nekompromisne, žiadne moderné logiky (fuzzy) v tomto spôsobe uvažovania zatiaľ nenašli svoje uplatnenie. Klasické čierno biele videnie, žiadna šedá kalibračná tabuľka:
Ako to vyzeralo v praxi? Musím upresniť, že v reálnom živote pred rokom 1989, aby som nepredbiehal.
Politici niečo tvrdili o úhlavnom triednom nepriateľovi a samozrejme väčšina – málo flexibilných poslucháčov – bola presvedčená, že platí pravý opak. Príklady nie je nutné uvádzať. Popritom ešte existovalo viacero foriem, ako sa dozvedieť pravdu. Ísť sa pozrieť za plot bolo riskantné. Rakúska televízia sa dala chytať asi do 100 km od Bratislavy. No stačilo si kúpiť tú správnu knihu. Mám blízko do mojej knižnice, preto v tomto prípade uviesť aspoň dva príklady nie je, zatiaľ do najbližšieho upratovania, problém. Knihy som mal v rukách našťastie nedávno.
Metafyzici
Nemôžem neodbočiť od našej témy, ale možno časom aj tu nájdeme s ňou určitú súvislosť. Moja manželka, nie je to tak dávno, utierala prach a ukladala knihy. Usúdila, že knihy od autorov Marx, Engels, Lenin a súvisiace publikácie, budem už menej používať (sú prekonané) , a preto ich v rámci jednej poličky dala za filozofickú literatúru o ktorej si myslela, že je stále aktuálna.
Metafyzika
Podľa tradície pochádza pojem „metafyzika“ od Andronika z Rhodu, ktorý triedil a systematizoval Aristotelovo dielo. Štrnásť spisov, ktoré nepatrili do žiadnej z klasických vied, zaradil za spisy o fyzike a nazval ich metafyzikou (teda tým, čo je za fyzikou). Takto sa z významných materialistických bojovníkov proti idealizmu a metafyzike stali fyzicky metafyzici. Škoda, že to nevedia, možno by ľahšie niesli novodobé pálenie kníh. Z tohto dôvodu sa však Marxov Kapitál predáva za viac ako 20 €.
Hľadaj medzi riadkami v dobrej literatúre
Poďme k tým vyššie spomínaným príkladom hľadania pravdy medzi riadkami. Povedzme, chceli ste sa niečo dozvedieť o filozofii frankfurtskej školy. Stačilo si prečítať jej kritiku s pozície marxizmu-leninizmu napr. v knihe Sociální filozofie Frankfurtské školy, Svoboda Praha 1977. Autori takýchto kritických diel boli seriózni vedci, vtedy sa ešte citovalo, mali ste možnosť poznať originálne myšlienky práve z týchto citátov.
Úvody a štúdie k prekladom západnej filozofickej literatúry boli veľmi kvalitné filozofické komentáre. Na získanie prehľadu o problematike bohato vystačili – nebolo nutné prehrýzať sa komplikovanými textami. Autormi boli väčšinou československí, i keď marxistickí, filozofi, ale rádovo presahovali vedomostne súčasných univerzálnych strážcov múdrosti – absolventov politológie. Pre politickú korektnosť sa citovali samozrejme klasici marxizmu-leninizmu, často iba na začiatku a konci textu.
Vyšli napr. diela významného predstaviteľa frankfurtskej školy H. Markuseho, Psychoanalýza a politika, Svoboda 1969, Lineárny človek (citáciu musím pohľadať). Preto aj v poslednej dobe, keď sa znova začalo hovoriť o tejto škole v súvislosti našimi súčasnými aj pripravovanými vládcami, otvoril som najskôr spomínanú Sociálnu filozofiu frankfurtskej školy a prečítal som si z nej niekoľko kapitol. Získal som informácie, ktoré boli rozhodne lepšie spracované, ako to všetko, čo lieta teraz po internete. Druhý príklad M. Weber K metodológii sociálnych vied. Edícia súčasná nemarxistická filozofia, Pravda 1983. Keď vyšla, bol som prekvapený, ako sa mohlo prejsť cenzúrou tvrdenie autora, že vysokých školách nemá čo robiť politická propaganda v časoch, keď bola, podľa súčasných autorov, všade. Myslím, že to bolo v prednáške Veda ako povolanie (overím, opravím).
Absolútna cenzúra nie je možná
V súčasnej dobe bude potrebné, aby ten, kto nemá návyky uvedené vyššie, si ich rýchlo osvojil, inak sa stane obeťou planetárnej manipulácie.
Média, neviem či úmyselne (sú tam spiací agenti, ktorí občas precitnú a pustia nenápadne pravdu do éteru), alebo z pošmyknutia jazyka niekedy uvádzajú informácie, ktoré potvrdzujú až konšpiratívne správy. Platilo to v minulosti, ale ešte vo väčšej miere teraz. Preto treba pozorne počúvať, pozerať sa a nedať sa rozptýliť koncentrovaním na informáciu, ktorú vám predhadzujú. Sústrediť sa treba na miesta, na ktoré nie je zameraná kamera. Počas minulého režimu bolo veľmi zábavné sa sústrediť nie na rečníka, ale ostatných súdruhov, ktorí sedeli za predsedníckym stolom. Aj teraz, keď niekoho treba skompromitovať a ukážu ho ako podpisuje antichartu, je treba sa pozrieť úplne inde a uvidíte známe rozžiarené tváre, ktoré patria do toho správneho tábora. Niekoho zväzky ŠTB sa stratia, na niekoho vyrobia, rozhodne sa úradne o tom, kto bol disident, koho sledovala ŠTB a kto bol spolupracovník. Na zalepenie očí, odpútanie pozornosti a teatrálne vysporiadanie sa s tým zlým režimom stačí, keď vdovám po súdruhoch znížime dôchodky.
Pravdu povedia iba omylom
Skúste sa v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám spýtať na MZ SR, koľko pacientov s ochorením na kovid leží v konkrétnej nemocnici v Banskej Bystrici, dostanete veľmi pravdepodobne odpoveď, že táto otázka nie je v režime zákona. Prídu povodne, hrádzky, na ktoré upozorňoval ešte Ing. Binder, sklamali a dozviete sa, že museli pre povodeň presťahovať 8 pacientov z infekčného oddelenia, kde ležali s kovidom.
Musia spadnúť dva mosty, aby ste si vypočuli kritiku starých technológií a predchádzajúcich poprevratových vlád, ktoré zanedbali údržbu a popritom sa iba mimochodom dozviete, že takýchto mostov je 6-8 tisíc na Slovensku. Cieľom bolo odovzdať informáciu tisíce mostov, ktoré spadnú, komunisti stavali rýchlo a nekvalitne. Lenže pozor, koľko mostov nám postavili dnešní hrdinovia práce?
Príkladov je množstvo, ak si spomeniem, alebo spomeniete, môžeme ich sem dopísať.
Osvedčené techniky v súčasnej dobe
Doba sa zmenila, podstata balamutenia más sa iba zdokonaľuje. Prispievame tomu aj my, svojou už chorobnou závislosťou od moderných technológii, ale medzi riadkami stále môžeme objaviť veľmi zaujímavé informácie:
Stále sa zisťuje, ako sa kovid preniesol na človeka, kde vznikol, či unikol z laboratória, kto má v tom prsty a podobne. Videl som nedávno dokumentárny film, ktorý bol odvysielaný na serióznom tv kanály, ako je Arte, vyrobený precíznymi a dôslednými Nemcami o najstaršom virologickom zariadení na svete. Film sa volal The Virus Island https://www.arte.tv/en/videos/093648-000-A/the-virus-island/.
V upútavke sa dozviete:
„On a small island surrounded by high fences, a high security lab in the Baltic Sea is the Alcatraz for viruses. This is where researchers try to get the upper hand over some of the world’s most dangerous pathogens. The island is filled with cows, poultry, crabs and dozens of other animals that are tested on to study how viruses evolve. The latest disease on the researchers‘ radar: African swine fever, which has slowly but surely been spreading across Europe.“
Odpoveď na moju otázku, ako sa mohol kovid dostať z laboratória, mi prihrali autori tohto dokumentu. V sekvencii, kde výskumník vyberá vírusy z mraziaceho boxu, som to uvidel na vlastné oči. Kde sa zrazu pominula bezpečnosť vírusového Alcatrasu?
Inkriminovanú časť si pozrite tu: Bezpečné laboratórium
Polomŕtveho medveďa, zviazaného na generála vláčia po slovenskej nemocnici a tu s nebezpečným vírusom manipulujú len tak bez rukavíc a potom nasleduje prechádzka po chodbách pracoviska. To čo má znamenať? Ak by som to videl v správach, povedal by som si, že sú to ilustračné zábery, no toto museli vidieť aj účinkujúci virológovia a vedecké dokumenty v takých krajinách ako Nemecko istotne prejdú odbornou oponentúrou. Jedno z vysvetlení je, že sa jedná tiež o posolstvo autorov dokumentu medzi riadkami, ktoré nám ponúka odpoveď na otázku, ako unikol kovid.
Ministerstvo pravdy vtedy a teraz
V mojom rodnom meste, keď som bol malý chlapec, sa kradli vo veľkom bicykle. Dôvod bol asi ten, že nič väčšie sa nedalo ukradnúť, lebo v tej dobe robotníci držali svoje fabriky pevne v rukách. Aby sa to dalo, to ich musel neskôr pekelník z tribúny vylákať na námestia, kde stratili ostražitosť.
Môj nový bicykel mi po hodine, čo som ho mal, niekto asi v rámci tréningu na väčšie sústo šlohol. Napriek tomu, že sa o policajtoch rozprávali rôzne vtipy a málokto im dôveroval, zrejme v prvotnom rozhorčení, neuvedomujúc si, že sa tu niekto pripravuje na privatizáciu som sa ocitol v kancelárii rozložitého nadpráporčíka VB. Bol to obrovský chlap s malou hlavou, ale asi to bolo perspektívou, lebo bo skutočne veľmi vysoký. Ani ma neposadil. On stál a ja oproti nemu som popisoval predprivatizačnú tréningovú krádež bicykla. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Policajt prešiel do prostriedku kancelárie za asistencie, ešte jedného príslušníka, vytiahol peňaženku z vrecka, v prvej chvíli som si myslel, že vyťahuje revolver a chce ma zastreliť, no bola to len peňaženka. Hodil ju pred seba na zem a zakričal: „Keď ju len tak sem hodím a nechám ju bez dozoru a neprivážu ju, hneď mi ju za chvílu ukradnú“ Týmto sa moje podanie skončilo, skormútený som išiel domov.
Odpoveď príslušníka VB bola prekvapivá a jej zmysel som pochopil až neskôr, až keď som začal chápať, že príslušník je predstaviteľ režimu a na interpretáciu jeho slov treba použiť sedliacku logickú technológiu popísanú na začiatku.
To znamená, že opak toho čo tvrdí, je pravda.
Zabudol som ešte priznať, že ten bicykel som nemal zamknutý, bol len tak opretý o stenu a ja som si odskočil. V tejto dobe má polícia okrem funkcii, čo malo VB, aj úlohu upozorňovať na klamlivé správy tzv. hoaxi. Stala sa vlastne ministerstvom pravdy. Ak výrazne vzrástol jej intelektuálny potenciál od čias VB, nemala by to byť až taká katastrofa.
Ministerstvo novej pravdy
Myslíte, že by som dopadol inak, keby som dnes išiel ohlásiť krádež bicykla?
A akú treba pravdivostnú hodnotu priradiť vyhláseniu ministerstva, že určitá informácia je klamlivá správa?
Tí, ktorí majú historickú skúsenosť, použijú sedliacky rozum a s ním za minulého režimu osvedčený logický princíp, to znamená – za žiadnych okolností netreba veriť tomu, čo povie výkonný orgán novej pravdy, lebo opak je pravda. V zásade netreba veriť orgánom. Jedine, keď brucho vyhlási, že ja hladné, vtedy sa treba ísť najesť.
Nedôveruj a stále preveruj. Pre väčšinu súčasných odborníkov, totiž veda začína ich prvým kliknutím na Wikipédiu.
Dodatok z 24.5.2021:
Už aj v USA majú spiacich agnetov, ktorí prezradili čo nemali.
