Nie je lepši biznis ako vojna. Je to taký úžasný kšeft, že keby nebol, na svete by zrejme zavládol mier a všetky spory, ktoré by sa za normálnych okolností riešili vojnou, by sa riešili v krčme. Boli by to zrejme krčmy na to špeciálne určené a nemal by do nich prístup každý občan štátov ohrozených vojnovým konfliktom. Pochybujem, že by si len tak určité kruhy pustili z rúk možnosť mať veci stále pod kontrolou. Vzhľadom na bohatú tradíciu riešenia politických problémov v krčme, by sme mohli poskytnúť know how. Veď vojna je len pokračovanie politiky násilnými prostriedkami, ako tvrdí Carl von Clausewitz. Možno by sme sa stali diplomatickou Mekkou, keď našich diplomatov riťolezov nahradia krčmoví odborníci na medzinárodnú politiku, ktorí sa sústredia na riešenie vojnových konfliktov. A to všetko za rum a pivo. Predstavte si, čo nás všetko stoja tí darmožráči po ambasádach a rôznych medzinárodných organizáciach, ktoré sú užitočné iba pre ich zamestancov. Veľká česť výnimkám!
To, že vojna by prestala byť veľký biznis, ešte neznamená, že by nebolo kde prísť k veľkým peniazom. Zarobiť sa predsa dá veľmi dobre napríklad aj na strachu – teda poisťovníctve a zdravotníctve.
Súčasný svet nie je, žiaľ, ešte tak ďaleko, preto sa bojuje a veselo kšeftuje. Prebieha to zhruba aj takto.
Zariadiť vojnu nie je problém. Zdôvodniť ju, ešte menší. Aby boli zisky čo najväčšie, stačí postupovať podobne, len s malými úpravami ako Milo Milo v Hlave 22. Milovníci krásnej literatúry majú túto knihu istotne v knižnici, ostatní si ju môžu kúpiť za smiešnu sumu v antikvariáte. Každá koruna je ale dobrá, preto stručne rámcovo popíšem postup aplikovaný na súčasné podmienky. Pre lepšie pochopenie použijem hyperbolu (zveličenie).
Ukrajinci si objednajú u Američanov protitankové riadené strely Javelin. Povedzme 1000 kusov po 180 tisíc dolárov za kus. Samozrejme, že Američania počítajú s tým, že Rusi dodávku vybombardujú, preto pošlú len polovicu. Zvyšok predajú. V prípade, že sa Rusi netrafia ako sľúbili, zabezpečia likvidáciu transportu sami, aby sa nezistilo, že dodávka nie je kompletná. V prípade, ak niečo z dodávky nálet prežije, časť Ukrajinci predajú teroristom a zvyšok sa dostane ukrajinským vojakom, ktorí ich pri taktickom opustení pozícii nechajú útočníkom, teda Rusom, ktorí ich tiež môžu predať. Samozrejme Ukrajinci zaplatia celú dodávku, ale peniaze dostanú od EÚ, teda v konečnom dôsledku to zaplatíme my radoví občania. Rusi síce obvinia navonok Američanov, že podporujú konflikt dodávkou zbraní, ale v skutočnosti ho Američania utlmujú. Otázne je, či sa Američania s Rusmi nedelia o zisk z tých 500, akože zbombardovaných Javelinov. Priamo asi nie – na zúčtovanie majú iné geopolitické možnosti. Tí správne narodení na tomto všetkom zarobia. Politici formátu Fiala, Heger zažijú svoje hviezdne chvíle a nám ostatným hrozí, že budeme nahí a mŕtvi, ako hovorí názov ďalšieho slávneho protivojnového románu N. Mailera. Samozrejme až na výnimky si to najviac odskáču Ukrajinci.
Predaj zbraní stále ešte nie je ten najväčší kšeft, všetky strany konfliktu sa tešia na obnovu zničenej krajiny, obyvateľstvo sa dovezie. V spomínanom konflikte, tí čo zarobili na Javelinoch, budu mať tiež svoj podiel, no na svoje si príde najmä Čína.
Vrana vrane oko nevyďobe a ruka ruku umýva.
