Škoda, že to neprišlo skôr. O koľko starostí menej by mala moja mama. Profesorka slovenského jazyka na strednej škole by nemusela na škodu ostatných spolužiakov zrušiť diktáty, pretože najlepšiemu žiakovi nemohla dávať stále päťky, čo by mohlo demoralizovať ostatných. Dodnes si pamätám, ako pri maturitnej písomke moja slovenčinárka, ktorá mala dozor, nenápadne položila prst na dve tvrdé „y“ v prvom páde množného čísla. Zato moja maturitná odpoveď zo slovenského jazyka bola podľa predsedu komisie z Piešťan najlepšia a najzaujímavejšia, akú počas svojej kariéry počul. Hneď po maturite si bol od profesorky zo školskej knižnice požičať knihy, o ktorých som hovoril. Údajne ich nikdy nevrátil.
Problémy s pravopisom ma sprevádzajúci po celý život. Na SAV som mal kolegu maďarskej národnosti s krásnym slovenským menom Kmeť, ktorý mi opravoval gramatiku. Na ministerstve kultúry som pripravil list ministra Kňažka predsedovi vlády, v ktorom je hrúbka. List mám odložený. Iste ste si všimli, že v mojich fejtónoch sa pravidelne objavujú pravopisné chyby.
Na strednej škole som gramatiku teoreticky ovládal perfektne, písal som najlepšie slohy, literárne rozbory, ktoré ešte roky potom kolovali medzi študentmi. Profesorka to nevedela pochopiť, prečo neviem napísať jeden diktát. Až nedávno som sa od dcéry dozvedel, že sa jedná o relatívne neškodnú duševnú poruchu, čo ma upokojilo. Nemohol som byť predsa taký blbý, byť slovenských nacionalistom a nevedieť pravopis. Ja som si to pre vlastné uspokojenie vysvetľoval tak, že píšem všetkými desiatimi a tam nie je umenie podvedome klepnúť vedľa. Tým, čo ďatľujú v triezvom stave, sa to nemôže stať.
Preto som s radosťou uvítal reformy, ktoré prebehli na Ukrajine. Určite sa časom dostanú aj k nám a neskončia iba pri písaní malého „r“ tam kde má byť veľké. I keď v tomto prípade som sa nikdy nezmýlil, pretože používam mnemotechnickú pomôcku. Rus, Rusko sa píše s veľkým R pretože Rusko je veľké, tak ako sa spieva v tej piesni: Široká strana maja rodnája…
Sláva ukrajine.
