Poreferendové tlačovky som pre zachovanie psychickej stability nesledoval.
Pokiaľ ich necharakterizovalo:
„Ja nič, ja muzikant“, „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú“ a vulgárne „Silnejší pes …“,
niečo sa muselo medzitým stať. Určite sa ale nič nezmenilo.
Sľuby politikov majú trvácnosť ako sneh v Bratislave. Ten Matovičov o priamej demokracii sa roztopil skôr, než stihol doletieť na zem.
Z posledného referenda si môžeme zobrať viacero ponaučení. Pre mňa je nóvum, že politik, ktorý počúva hlas občanov je populista, a že priama demokracia je vlastne nebezpečná pre politickú stabilitu, a preto je nežiaduca.
Tak ako sa Matovičova vločka rozpustila pred dopadom na zem, tak sa všetky naše možnosti občana ovplyvniť politiku rozpustili po vhodení volebného lístka do urny v rozpúšťadle, ktoré už predtým rafinovane namiešali prezieraví politici. Predsa do ich zodpovednej práce im už nebude nik kafrať.
Pred novými voľbami zase niektorých oblbnú – klamlivá politická reklama zatiaľ nie je trestná – v duchu osvedčenej demokratickej technológie: „Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“.
Tí starší musia dobre poznať uvedené úslovia a aj napriek tomu idú za politikmi ako somár za mrkvou. Mladým sa nečudujem.
V utorok uvidíme, či sa v parlamente dohodnú na predčasných voľbách. Pokiaľ nie, môžme si i naďalej spokojne strúhať mrkvu.
Tá černobyľská údajne dorastie až na niekoľko kilo, máme sa na čo tešiť.
