Včera sme všetci boli pripravení na začiatok III. svetovej vojny. Vojna sa nekonala. Sklamaní sú najmä vojnoví štváči, ktorých bolo toľko, že pri čítaní ich zoznamu, by jeden zaspal. Preto s tým nebudem unavovať. Všetci ich dobre poznáme. Dokonca zoznamy s fotografiami majú visieť na každom plote a bráne po Slovensku. Dúfam sa použije recyklovaný papier. Na to by mal minister Budaj dozrieť!
Naša verchuška behala niekoľko týždňov v maskáčoch, aby sme všetci uverili, aká vážna je situácia. Bolo to veľmi predvídavé a jasnozrivé rozhodnutie, jeho výsledok využije aj v čase, keď to už vyzerá tak, že v najbližšej dobe vojna nebude. Maskáče tak skoro nevyzlečie, dobre jej poslúžia, pretože sa bude ešte dlho skrývať pred rozzúrenými občanmi, pre schválenie okupačnej zmluvy s USA.
Doteraz títo auguri vojny zabezpečili temer všetko, čo je potrebné pre jej plnohodnotnú prípravu. Rozumieť tomu treba tak, že potrebné veci pre ospravedlnenie vojny a s tým spojenou mediálnou masážou obyvateľstva. Lebo nie je také jednoduché presvedčiť ľud o nevyhnutnosti vojny1Spravodlivá je vojna, ktorá sa vedie z nevyhnutnosti, požehnané sú zbrane, keď je nádej iba v nich, najmä, keď ešte dýcha generácia, ktorá si na ňu živo pamätá. Bolo potrebné vykresliť nepriateľa – Rusko, ako bezohľadného agresora, ktorý chce obsadiť mierumilovnú Ukrajinu, posielať zbrane Ukrajine, aby mohla lepšie likvidovať etnických Rusov, ktorým sa nepáčia banderovské maniere Kyjeva, presvedčiť nás, že trpíme tu zimou len pre rozmar Putina, ktorý sa zaťal a nechce predať viac plynu, ale by mohol, atď. Systematicky sa tlačiť k ruským hraniciam s vojskom, pritom, keď sa sa Rusi prišli pozrieť cez plot na nás so svojim, potom vykrikovať, že ohrozujú našu bezpečnosť pred ich plotom a podobne. Jednoducho Kocúrkovo.
Len nejako sa pri tomto vojnovom harašení zabudlo na civilnú obranu: Žiadne nácviky evakuácie, preverovanie funkčnosti CO krytov, cvičenia hasičov a zdravotníkov, čo sa v minulosti robilo, keď nás ohrozoval zlý Západ. Zrejme teraz zlý Východ sa vrátil k starej rytierskej tradícií a svoje útoky zameria iba na zodpovedných za vojnu, teda politikov a novinárov. Zrejme aj vojaci ho nebudú zaujímať, preto ich ušetrí. To by bolo ozaj fajn.
No nebolo to také ružové, ako sa zdá. Svetový konflikt bol pred dverami. M. Zacharovová, hovorkyňa Ruského MZV sa dožadovala harmonogramu protiútokov vojsk NATO, aby si mohla určiť termín dovolenky a dokonca brazílsky prezident priletel do Moskvy, aby si na vlastné oči mohol pozrieť útok ruských tankov na Ukrajinu. Nerozumiem ale jednej veci, že v dobe moderných technológii neurobili pre neho a ešte ďalších záujemcov telemost medzi generálnych štábom a jeho prezidentským sídlom. Rusi mali preňho pripravenú špeciálnu rozhľadňu – tribúnu, ako si mnohí pamätáme z vojenských cvičení Varšavskej zmluvy. Asi ako pravý pravičiar má rád vôňu pušného prachu a vojnovú vravu. A bác, žiadna streľba z gradov ani útok tankov sa nekonal.
Podľa jedného scenára zaútočiť nemali Rusi, tí tento konflikt s Ukrajinou brali ako vojenskú prehliadku na Červenom námestí, alebo veľké vojenské cvičenie s ostrými streľbami, preto pozvali Macrona, nemeckého kancelára, brazílskeho prezidenta. Každého na iný termín predpokladaného začiatku konfliktu, podľa toho, aké mali informácie o pripravovanom útoku od svojich tajných služieb. Samozrejme, že nevedeli určiť presný deň a hodinu. Západní politici sú nevyspytateľní a ich vojaci majú tiež svoje predstavy. Tento scenár, ako sme zažili, sa nezrealizoval. Brazílskeho prezidenta pozvali na deň, keď boli presvedčení na základe informácii v západných médiách a vyhlásení politikov z tejto svetovej strany, že to je ten deň D, teda 16.2.2022. A zase nič. Nakoniec Rusi museli narýchlo pre prezidenta zorganizovať iný spoločenský program.
Jediné, čo nás všetkých milo prekvapilo bolo to, že sme vyhrali nad USA v hokeji.
A až teraz ma napadlo, keď som dopísal predchádzajúcu vetu, prečo sa vojna nekonala.
Určite viete, že v historický dobách sa občas stalo, že keď dve armády stáli proti sebe, pred tým, než sa do seba pustili, začali spolu bojovať harcovníci – malé skupiny bojovníkov z každej strany, alebo dokonca velitelia armád osobne. Niekedy sa situácia vyvinula tak, že keď jedna strana presvedčivo vyhrala, sa toto víťazstvo pokladala za znamenie toho, kto vyhrá v celej bitke. Rozumní naši predkovia týmto výsledkom nahradili zabíjanie, ktoré malo nasledovať.
A toto sa presne včera mohlo stať. V rukách to mali naši chlapci. Vyprášili Američanov v hokeji a vojna sa nekonala. Teraz je ešte otázne, prečo sme my Slováci v očiach Američanov mali reprezentovať Rusko. Na to sa asi treba spýtať verejnej mienky, alebo J. Čarnogurského.
Táto možnosť by bola celkom reálna v prípade vojny s Japonskom, keby sa chystalo obsadiť všetky naše prístavy. Niečo podobné ako útok na Pearl Harbor. Tí sa na veci pozerajú úplne inak ako my. Pospisuje to príbeh, ktorý sa zhruba odohral takto:
V miestnom pohostinstve si vychutnáva miso polievku samuraj, pri susednom stole ho pozorujú traja nájomní vrahovia, ktorí čakajú na príhodnú chvíľu, aby sa mohli naň vrhnúť a zabiť ho. Na polievku miso dostalo tiež chuť asi desať dotieravých múch. Samuraj ich všetky pochytá drevenými paličkami, ktoré sú na stole prichystané pre ďalší chod. Zločinci pri stole sa zodvihnú a nenápadne odídu. Pochopili, že človek, ktorý vie takto pozabíjať muchy, by si to rovnako vybavil aj s nimi. V našej krčme, keby sa odohrala rovnaká scéna, by si chlapci povedali, „Tak dajme už po papuli tomu sráčovi, čo chytá paličkami muchy“ Ako by dopadli, je jasné.
To je ten podstatný rozdiel v pohľade na to, ako funguje svet a schopnosti jednotlivca. Američania by si veľa starostí v minulosti ušetrili, keby občas hrali hokej s Japoncami, no nesmeli by dopadnúť ako včera s nami a naviac, by museli mať mentalitu Japoncov, čo nemajú, pretože u nich prevládla tá kovbojská.
Ak je správne vysvetlenie, prečo včera nezačala III. svetová, tým že za to možno vďačiť hokeju, musíme len dúfať, aby ten momentálny rešpekt Američanov a tá naša radosť z mieru nevyprchali tak rýchlo ako eufória z nášho včerajšieho víťazstva. V piatok hráme s Fínskom možno Američania teraz vsadia na nich a v sobotu máme vojnu. Chlapci slovenskí v mene mieru vyhrajte! Nech vám nevadí, že Korčok, Nagy a pani Úprimná to nebudú vnímať ako prejav solidarity s našimi západnými partnermi a v súlade s európskymi hodnotami.
Poznámky
1/ Spravodlivá je vojna, ktorá sa vedie z nevyhnutnosti, požehnané sú zbrane, keď je nádej iba v nich
POZNÁMKY
- 1Spravodlivá je vojna, ktorá sa vedie z nevyhnutnosti, požehnané sú zbrane, keď je nádej iba v nich
