V niektorých starodávnych kultúrach mali vypracované spôsoby, ako sa zbaviť starých a chorých. V našej dystopickej dobe sme na to išli pragmaticky bez rozlúčkových rituálov a podobne. Najskôr sme ich nahnali na testovanie, kde sa mnohí nakazili a následne zomreli, potom sme zaviedli telemedicínu, čo je eufemizmus pre prvý krok k totálnemu obmedzeniu prístupu k základnej lekárskej starostlivosti. Štatistiky uviedli tisíce mŕtvych. Nasledovalo pichanie pochybnými vakcínami hlava nehlava bez toho, aby sa poznal zdravotný stav kandidáta na očkovanie. Tuná nemáme žiadne objektívne údaje o úmrtiach lebo sa taja. Ako vianočný bonus sa objavili poukážky, ktoré vylákali dôchodcov z ich úkrytov, museli sa ísť nakaziť na poštu. Poslednou novinkou je, že recepty im môžu predpísať iba lekári-špecialisti. Takýto nápad mohol mať len ten, kto chcel, aby dôchodcovia, ktorí nevytiahli z domu päty, čo sa báli, že sa nakazia, teraz začali behať po odborných lekároch. V niektorých čakárňach budú hodiny spolu sedieť pacientmi z celého Slovenska dúfajúc, že dostanú vytúžený recept a domov sa nevrátia s kovidom – omyl. V Sparte hádzali zo skaly choré novorodeniatka. My sa o zdravie budúcej generácie staráme tak, že ich budeme impregnovať niečim o čom nevieme, aké to bude mať následky. Prečo by to aj niekoho zaujímalo. Ešte lacnejšie pracovné sily si dovezieme. Výdavky na školstvo, zdravotníctvo, vedu sú len na príťaž. Kultúre treba občas niečo nasypať. Nikdy sa nevie, či skuvíňanie niektorých hercov na tribúnach nebudú naši vládcovia ešte niekedy potrebovať najmä, keď vypnú internet.
