Minulý rok zhruba v tomto období,
som začal uvažovať o kompletnej výzbroji v boji proti vírusu. Predobrazom mi bol americký kovboj, ktorý mal všetko čo treba, len pár vecí bolo treba vymeniť a jednu-dve doplniť. Hlavnou zbraňou koronakovboja by už nebol kolt kalibru 45, ale šatka, ktorú mal v Saloone kovboj na krku, keď hnal kravy na ústach a nose proti prachu, keď sa rozhodol vykradnúť banku, bola v rovnakej polohe, možno trochu vyššie. Ochranu očí by doplnili športové okuliare, namiesto ľavého koltu by bol digitálny teplomer, pravého laserový merač vzdialenosti. Na dodržiavanie odporúčaného dištancu sa mi laser nezdal praktický, zavadzal v ruke a dáky so zvukovou signalizáciou a nastaviteľnou vzdialenosťou som nemal poruke.
Napadlo ma riešenie v podobe konštrukcie – distančnej sukničky z teleskopických lúčov.
Predpokladal som, že pandemická komisia bude meniť vzdialenosti možno aj v závislosti od toho, ako sa jej členovia vyspia. Nemohol som teda použiť pevnú, povedzme hliníkovú konštrukciu, ktorú by som vždy zodvihol, keď by som išiel medzi ľudí. Zdôrazňujem, že nie som Škót a mal by som pod ňou normálne nohavice. Z exhibiocionizmu by som nechcel byť obvinený. Môjmu projektu nič nestálo v ceste len tie dve puzdrá pôvodne určené na kolty. Nakoniec zostalo iba pri krásnej predstave kovovej konštrukcie, ktorú by mi aj Gustáv Eiffel závidel.
Pre každého, kto chce si zapojiť fantáziu prikladám fotografiu J. Wayna.
Stačí jeho klasickú výbavu povymieňať za veci, ktoré som hore spomenul a mali by ste mať akú – takú predstavu o koronakovbojovi. Prosím, najväčšiu pozornosť venujte predstave o sukničke na meranie vzdialenosti (tzv. dištančnej sukničke) Je to veľmi dôležité pre ďalší výklad.
John Wayne Zdroj: https://www.theguardian.com/film/2019/feb/20/john-wayne-racist-homophobic-views-1971-playboy-interview
Predvčerom, teda viac ako po roku, v kúpeľni, čo je priestor, kde dostávam zvyčajne nápady (je to určite voda, ktorá provokuje tok nových myšlienok), ma nenapadlo nič originálne, ale niečo, čo ma na chvíľu rozčarovalo. Až neskôr sa ukázalo, ako to je veľmi poučné.
Vybavil sa mi PATENT Štefana Baniča na padák z roku 1914.
Banič všetko vyriešil pred viac ako sto rokmi!
Výhoda Baničovho patentu oproti môjmu nápadu bola naviac aj v tom, že pravidelným dvíhaním rúk hore-dole mohol vytvárať prúdenie vzduchu smerom od seba. Takýto prúd by unášal kvapôčky s vírusmi preč a výrazne by znížil riziko nákazy. Sklamanie, že môj návrh na distančnú sukničku nie je pôvodný, však netrvalo dlho.
Uvedomil som si, že Baničov padák nevyužila ani armáda záchranu vojenských pilotov počas I. svetovej vojny, v roku 1919 vrcholila španielská chrípka a nikoho nenapadlo Baničov patent použiť tak, ako som to plánoval s mojim vynálezom, ktorý za týchto okolností, môžem nazvať už len zlepšovákom. Ochota investovať do verejného zdravia v dobe vzniku patentu nemohla byť oveľa väčšia, ako teraz u nás, preto sa nemusíme čudovať. Využitie Baničovho patentu som však navrhol veľmi originálne, o tom som stále presvedčený, čo je moja neodškriepiteľná zásluha.
Aj táto moja skúsenosť potvrdila správnosť motta našej stránky:
„Skutečne nové je iba to, na čo sa už zabudlo.“
Ak by si manažéri boja proti korone toto uvedomili, nestrečkovali, siahli po skúsenostiach z minulých epidémií, osvedčených liekoch aj alternatívnych, vitamínoch, určite by sme na tom boli podstatne lepšie. Som presvedčený, že keby v čase hongkongskej chrípky v roku 1968-1969 sme boli takto intenzívne strašení zo všetkých strán (vtedajší režim to nedovolil), cpali do nás posledné novinky vtedajšej vedy, dnes by nemal kto vo Volkswagene Slovakia pracovať. Príčinou prečo sa tak nestalo, je určite aj to, že populácia v tom čase bola podstatne zdravšia, psychicky a fyzicky. Neviem, či niekto z kompetentných analyzoval, aké sa vtedy robili opatrenia a poučil sa z nich.
Na záver však musím spomenúť, aspoň jednu zo zabudnutých metód boja proti vírusom, ktorú používam.
Na začiatku koronakrízy som hneď prestal používať výťah. Zaznelo to niekedy v médiách? Bývam síce na len 4 poschodí. Predstavme si iba, o koľko by bolo menej nakazených, ako by sa zlepšila kondícia populácie. Môj sused chodí na 11 poschodie peši – bez problémov. Samozrejme, že sa nedá po nich chodiť chorým a starým ľuďom, s nákupmi a s kočíkom. Naviac môžu fungovať ako lacná diagnostika. V prípade, že by sme začali mať problémy z dýchaním pri stúpaní do schodov – niečo nie je v poriadku. Treba sa ihneď spojiť so svojim lekárom. Keby mladí chodili peši, starí by sa vystavovali menšiemu riziku vo výťahu. Len to by musel niekto spropagovať. Naviac by sme plnili European Green Deal. Ešte jeden nápad pre tých, čo nenosia bradu a holia sa. Holte sa večer a nie ráno. Platí to všeobecne, nie len pre túto kovidovu dobu. Je to možno smiešne, ale z takýchto na prvý pohľad blbostí sa buduje systém obrany.
Dodatok
