hrdo nám oznamuje Pravda tento zriedkavý úspech nášho zbrojárskeho priemyslu a nemalého príspevku k boju za mier podľa propozícií EÚ a NATO.
Čo na tom, že húfnice pri troche vojenského šťastia zabijú zopár Rusov a oni zase s radosťou na revanš niekoľko násobne viac Ukrajincov a z ich pohľadu ideálne aj s tými našimi húfnicami. Nešťastie pozostalých na oboch stranách nie je zahrnuté v cene húfnic, pretože inak by neboli konkurencieschopné a bolo by po krvavom biznise.
Pravidelnou súčasťou televíznych večerov v čase pred alebo po hlavných správach za minulého režimu bola relácia, kde sme si mohli pozrieť rôznych recidivistov, neplatičov výživného, podvodníkov a veľmi zriedkavo vrahov. Preto by nebolo od veci zverejniť fotografie a životopisy všetkých tých, ktorí u nás na tomto krvavom biznise zarábajú vrátane politikov, čo pre takého aktivity vytvorili priestor napriek tomu, že pred voľbami sa dušovali, ako nepôjde ani náboj na Ukrajinu. Či ide priamo, alebo okľukou, je to v konečnom dôsledku úplne jedno.
Poviete si, že Rusi ich zoznamy majú, tak nech si to oni s nimi vybavia, ak im to za to stojí. Vybavia, ako vybavia. K nám priletí za odmenu raketa s jadrovou hlavicou a oni sa budú vyvaľovať niekde na pláži Kajmanských ostrovov. Našinec by mal preto vedieť, komu vďačí za zvýšenú rádioaktivitu v obývačke, aby sa budúcnosti, ak ešte vôbec dáka bude, nenechal sa zase nachytať na teraz už cynickú frázu z úst vládnych politikov: „My sme za mier„.
Doplnky
A la Milo Milo v Hlave 22 – krátke poučenie z vojnových románov – fejtón
