Zase jeden „hoax“, ktorý sa stal realitou, si môžu ich zberatelia vyčiarknuť zo zoznamu. Keď bude tento proces z možného do skutočného postupovať takýmto tempom, o pár mesiacov nebudú mať s čím sa zabávať.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) po utorňajšom hlasovaní totiž odsúhlasili zavedenie takzvaných COVID pasov, ktoré od 1. júla majú uľahčiť cestovanie v rámci EÚ a prispieť k hospodárskemu oživeniu po koronakríze.
Nové nariadenie o digitálnom COVID osvedčení EÚ pre jej občanov prešlo parlamentom s pomerom hlasov 546 za a 93 proti, pričom 51 poslancov sa zdržalo hlasovania. Nariadenia musí ešte schváliť aj Rada EÚ.
Po vypočutí tejto správy sa mi vzápätí vybavilo, ako pani profesorka ruštiny nám na strednej škole približuje atmosféru v kupé vlaku smerujúceho zo Sovietskeho zväzu, nepamätám si kde, ale EU to vtedy určite nebolo: V kupé je dusná atmosféra, colník berie opovržlivo do rúk pas muža úctyhodných rozmerov, v šiltovke a pod ňou dvojica odvážnych na všetko odhodlaných očí, pasažier deklamuje:
„Читайте,
завидуйте,
я —
гражданин
Советского Союза.“
Cestujúcim bol V. Majakovskij a pani profesorka nám robila rozbor jeho básne o sovietskom pase.
https://rustih.ru/vladimir-mayakovskij-stix-o-sovetskom-pasporte/
Neviem, či existuje jej preklad, ak áno, autor prekladu by ju mohol aktualizovať. Stačil by patetický záver, ostatné môže kľudne zostať. Napríklad:
„Čítajte,
nezáviďte
som
občan
Kovidového impéria“
Dnešná udalosť nesmie zostať bez literárneho spracovania. V našej hektickej dobe sú v neskrátenej forme distopie Zamjatinove My, Orwellov 1984 príliš časovo náročné. Ako náhradu odporúčam pozrieť na pripomenutie tejto dnešnej udalosti film Formanov film Prelet na kukučím hniezdom. Ministerstvo kultúry by mohlo tiež aktivovať všetkých, ktorí písali oslavné básne na päťdesiate roky. Je ich veľa, čo písali veľmi pekne. Prípadne vydať spomienkovú zbierku z ušetrených peňazí na Maticu slovenskú.
