Samorast - fejtón

Vďačným objektom pre kádrujúcich intelektuálov sa hneď po Ficovi, Huliakovi, Tarabovi stala Šimkovičová. Kto chce psa byť, palicu si nájde, platí v tomto prípade viacnásobne.

Už je načase, aby niekto založil mimovládku na ochranu nespravodlivo prenasledovaných a týraných politikov. Niečo podobne ako máme Slobodu zvierať, a táto by nespravodlivé útoky na nich odrážala. Sebaobrana politikov je neefektívna, nik im už pomaly neverí, novinári najmä z denníka Sme, si pokladajú za novinársku povinnosť a česť politikom škodiť. Kto sa ich potom zastane. Osamelý obrancovia nemôžu konkurovať skúseným youtuberom, televíznym moderátorom, ktorým o nič nejde. No za pokus to stoji.

„V poslednom čase rozvíril vášne výrok ministerky Martiny Šimkovičovej, že „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“. Samotný výrok znie možno strašidelnejšie ako bol pôvodne myslený. Na sociálnej sieti sa k nemu vyjadril politológ Eduard Chmelár.“

Ako základnú myšlienku jeho kritiky uveďme:

„Mali by sme však s väčšou pokorou a vďakou vnímať vplyvy, vďaka ktorým je slovenská kultúra jedinečná. Staré slotovské heslo „Cudzie nechceme, svoje si nedáme“ (ku ktorému sa súčasná národniarska garnitúra, zdá sa, opäť vracia) je vo svojej filozofii nesmierne hlúpe. Samozrejme, že všetky významné civilizácie sa stali veľkými vďaka tomu, že preberali cudzie vzory, inšpirácie a motívy a pretvárali ich do novej jedinečnej podoby“

No Chmelárovi akosi uniklo, že tie inšpirácie, vzory a pretváranie do novej jedinečnej podoby nesmú byť príčinou likvidácie národa a jeho kultúry, ako to funguje u nás. Príkladov z každodennej praxe je dostatok.

Normálny ľudia sú vždy niekym ovplyvnení a priznajú si to, blbec je samorast a samozrejme má pritom aj patent na rozum. Dedo mi vravel: Blbý lidi taky lidi, na čem by se ti moudří smáli.

Toto donedávna platilo, a nie je to tak dávno, čo novodobých blbcov začali formátovať, novinári, analytici, influenceri, sociálne siete a politici, nie tak vlastným príkladom ako zanedbaním školstva a jeho reformami podľa západného vzoru.

Smiech nás z týchto blbcov prešiel, keď nám začali vládnuť. Naviac vďaka rôznym okolnostiam začali pribúdať ako huby po daždi:

Podobne ako musela zhorieť Alexandrijská knižnica, aby sa niektorí vedci mohli stať slávny, kataklizmy rôznej formy dovolili zažiariť Mikasovi, vražda novinárov politickým nedoukom. Kto by poznal Smatanu a spol., keby nebol kovid?

Väčšina spomínaných kreatúr robila všetko preto, aby sme kopírovali nimi určené vzory a prestali používať vlastnú hlavu. V momente nesúhlasu, ste sa stali pre spoločnosť nebezpečným dezolátom.

Nie všetky západné vetri prinášajú úrodnú vlahu.

V roku máji roku 1991, keď sa v Smoleniciach konala konferencia Slovenská veda, kultúra, problémy a perspektívy (presný názov si už nepamätám), vtedy z radov bratislavských intelektuálov sa ozvali výkriky: Aká slovenská veda, je len veda na Slovensku. Diskusia bola podobná tej, ako sa rozprúdila v súvislosti s výrokmi ministerky o slovenskej kultúre, pričom oba tieto pojmy považovali v spomínanej dobe niektorí diskutéri za gramaticky ekvivalentné (Slovenská veda, veda na Slovensku). Podstate oponentom termínu Slovenská veda išlo o to, že na Slovensku sme nič nevymysleli, nič nie je pôvodné a originálne, za všetko vďačíme bratom Čechom a geniálnemu Západu a bez ich milostivej otcovskej starostlivosti neprežijeme.

Niečo podobné sa sleduje aj teraz v oblasti kultúry. Stačí si isť pozrieť na výstavu dákeho „nášho“ svetového umelca napr. v Galérii hlavného mesta Bratislavy, aby sme sa na vlastné oči presvedčili o takýchto inšpirujúcich vplyvoch.

Príkladom vrcholného nepochopenia potrieb štátu je verejný prísľub v inauguračnej reči rektora EU v Bratislave humanistu, vedca, filantropa a diplomata (takto bol v médiách označovaný) prof. Sterna, ktorý v nej sľuboval, že bude vychovávať študentov pre európsky trh práce, na potreby Slovenska akosi zabudol.

Národy sa vždy rôznym spôsobom ovplyvňovali, v niektorých prípadoch dokonca až tak, ako sa dalo tiež interpretovať z mapy, ktorú mi ukázal Zvrškovec, kde miestne názvy vo Švédsku sa až veľmi podobali na miestne názvy na Slovensku.

Faktom je, že každý je niekým ovplyvnený, málokto je samorast. To platí pre jednotlivca ako aj pre národy. Len treba si dávať sakramentský pozor, aby nešlo o smrteľnú infekciu, alebo aktuálnejšie, o ešte fatálnejšiu génovú terapiu.

Literatúra

https://www.hlavnespravy.sk/k-diskusii-o-charaktere-slovenskej-kultury/3315872

https://www.hlavnespravy.sk/novinari-a-herci-vinia-simkovicovu-z-toho-ze-stopla-vystavu-lgbti-fotiek-ministerke-zanechali-odkazy/3316932

Dodatok z 15.11.2023